Perestrojka: úvahy svedka

Autor: Vasily Lipitskiy | 9.11.2017 o 10:24 | (upravené 9.11.2017 o 10:30) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  924x

Sovietský systém vznikol v októbri 1917, existoval viac ako 70 rokov a skončil v dôsledku perestrojky. Ako sa to stalo?

      V roku 1978 bol Michail Gorbachev prvým tajomníkom Stavropolskeho krajového výboru komunistickej strany ZSSR. Tento kraj nie je najväčší a najdôležitejší, ale na jeho území sa nachádzajú kúpele, kde odpočívali sovietski lídri. Vedúci predstavitelia regiónu mali s nimi viac príležitostí na osobné kontakty ako iní ich kolegovia.

      Ten rok, Jury Andropov, člen politbyro a predseda KGB ZSSR, oddychoval v jednom z týchto stredísk. Raz pozval Gorbačova na stretnutie. Nebolo to nezvyčajné, mali vždy dobré vzťahy. Andropov podporoval Gorbačova a kedysi  aj navrhol, aby sa stal jeho zástupcom v KGB.

     Keď sa stretli, Andropov povedal, že generálny tajomník ústredného výboru KSSZ Leonid Brežnev cestuje vlakom na dovolenku na juh a urobí si krátku zastávku na stanici „Minerálne Vody“, kde by ho mali pozdraviť. Podobné "protokolové" stretnutia boli taktiež obvyklé. Celé delegácie privítali prvú osobu na ceste a regionálni lídri informovali o svojich úspechoch.

      Keď prišiel vlak, išli Andropov a Gorbačov do vozňa, kde okrem Brežneva, čakal na nich Konštantín Černenko, vtedy kandidát na členstvo v politbyro, ktorý ho sprevádzal. Rozhovor netrval dlho. Hovorili o Brežnevovom zdraví (zotavil sa z vážnej choroby), o počasí a podobne. Tento rozhovor bol neskôr nazvaný "schôdza štyroch generálnych tajomníkov" - všetci jeho účastníci jeden po druhom obsadili najvyššie postavenie komunistickej strany.

      Keď sa rozlúčili a vlak odišiel z stanice, Andropov nečakane povedal: "Blahoželám vám." "K čomu?" Gorbačov tomu nerozumel. "V Moskve budete pracovať ako tajomník ústredného výboru." "Kedy sa to rozhodlo?" Gorbačov bol stále zmätený. "Teraz." "Tak o tom nebola reč!" "Na tom nezáleží," zasmial sa Andropov. "Stretol si sa, páčil si sa. Všetko je v poriadku." Takže bez zbytočných slov boli otvorené dvere  k perestrojke.

      Ale tu je otázka: ako najvyšší traja vodcovia strany a krajiny, najskúsenejší ľudia, ktorí absolvovali vyššiu školu intríg a mali neobmedzený prístup k akýmkoľvek informáciám, vykonali takúto personálnu "chybu"? Kandidátov na podobné pozície v tej dobe skúmali do najmenších detailov. Dokonca sa stávalo známym aj to, čo povedali svojej manželke pod prikrývkou. A napriek tomu bol urobený osudový krok.

      Nič v Gorbačovovom živote pred začiatkom perestrojky nenaznačovalo jeho reformistický a demokratický potenciál. Účastníci stretnutia v Minerálnych Vodách si nemohli všimnúť to, čo sa ešte nestalo. Pred nimi to bol absolútne oddaný funkcionár. Gorbačovove názory sa zmenili až vtedy, keď vstúpil do najvyššej elity a dokázal komplexne posúdiť situáciu na základe úplných informácií.

      V roku 1985 sa Gorbačov dostal na čelo krajiny, ktorá bola v kritickom stave. Sovietsky zväz jasne prehrával so Západom preteky v zbrojení aj v mierovej súťaži. Ceny ropy klesli a ZSSR stratil príležitosť na podporu ambicióznych vojenských a medzinárodných programov, a tiež bol nútený znižíť interné sociálne záväzky. V národných republikách vybuchli konflikty, ktoré ohrozovali celistvosť krajiny. Zbigniew Bžezinski vtedy predpokladal, že to medzi etnické rozpory konečne zničia Sovietsky zväz.

      Apatia a anomia rástli v duchovnej sfére. Keď medzinárodne napätie kleslo,  tak sovietsky občania dostali možnosť cestovať aj do zahraničia. Preto mýtus o výhodách socialistického systému začal vznášať pochybnosti. Komunistické slogany už neinšpirovali ľudí. Aj tí, ktorí ich verejne hlásili, kradmo sa im smiali.

           Bolo potrebné urobiť niečo naliehavé. Gorbačov našiel riešenie: je potrebná modernizácia hospodárstva, ale bráni tomu starý a nemotorný politický systém. Jeho reforma a demokratizácia mala prebudiť tvorivé sily spoločnosti.

      V podobnej situácii čínski komunisti otvorili cestu k slobodnému trhu, ale politický systém ponechali nedotknutý. Gorbačov je často kritizovaný za to, že nevybral čínsku cestu. V odpovedi na tieto obvinenia jeden z jeho spolupracovníkov Arkadyj Volsky povedal: "Na to nemáme dosť Číňanov." Rozdiely v mentalite národov neumožnili používanie cudzích skúsenosti.

      Stále prebieha diskusia o tom, či Gorbačov chápal to, kam privádzajú zmeny, ktoré začal. Dve hlavné pozície v tomto spore:

1. To slabý človek a jednoducho nebol schopný nič urobiť s tokom udalostí;

2. Pôvodne mal plán (alebo ho prijal od Thatcher alebo Reagana) a vykonal presne to, čo naplánoval (alebo splnil úlohu Západu).

       Ja som od neho dvakrát osobne počul, že konal vedome a chcel urobiť presne to, čo sa stalo (s výnimkou kolapsu ZSSR, ktorý neočakával). Nemám dôvod neveriť v jeho úprimnosť a nepamätám si prípady, kedy bo klamal.

     Zmeny sa začali. Ľudia si uvedomili, že sloboda prejavu prestala byť len vyhlásením. Po prvýkrát za desaťročia začala otvorená diskusia o histórii, stave a budúcnosti krajiny. Ak sa objaví malá diera v priehrade, v krátkom čase ju voda úplne zničí. A tak sa stalo, že komunistická ideológia nevydržala slobodnú konkurenciu.

    Zmeny v ekonomike neboli také rýchle a radikálne. Bol vytvorený právny základ súkromného podniku, ale privatizácia, potrebná na jeho rozvoj, nebola ani verejne diskutovaná. Objavené trendy sa uskutočnili len neskôr.

      Gorbačov chcel pozmeniť aj samotnú komunistickú stranu. Domnieval sa, že ona má stále potenciál na obnovu. Pripravený návrh nového programu KSSZ zodpovedal tradíciám a názorom Európskej sociálnej demokracie. Diskusia okolo programu posilnila protirečenia v rámci strany, vznikli tzv. platformy, demokratické aj konzervatívno-reakčné.

      Kto vlastne podporil perestrojku? Na avanscéne sa nachádzala tvorivá a vedecká inteligencia, ktorá sa usilovala o slobodu sebavyjadrenia. Ale hlavnou silou, ktorá podporila tieto zmeny, sa stali, čo sa javí ako neočakávané, pracovníci obranného priemyslu. Vždy ho považovali za chrbticu sovietskeho systému. Ale práve tam boli najpokročilejší a najvzdelanejší robotníci a špecialisti, ktorí mali vyššiu úroveň príjmov ako v iných odvetviach. Pochopili lepšie ako ostatní že je potrebné obnoviť krajinu.

      Výsmechom histórii je skutočnosť, že sa títo ľudia stali hlavnou obeťou zmien: zrútenie obranného priemyslu na začiatku 90. rokov ich zbavilo nielen privilégií, ale aj prostriedkov na živobytie. Väčšina z nich sa museli rekvalifikovať a hľadať sa v malom podnikaní alebo v obchode.

      Medzitým sa stranícko-štátny aparát rozhodol na odvetu. V roku 91. sprisahanci zadržali Gorbačova a vyhlásili seba za najvyššiu moc. Ale za pár dní sa ukázalo, že ani ľudia, ani armáda ich nepodporujú.

      Prevrat sa nepodaril, ale spôsobil šok - obrat vo verejnom vedomí. Ľudia už nechceli zlepšovať starú spoločnosť, ale úplne ju zmeniť. Perestrojka bola prerušená. Reťaz následných udalostí viedol ku koncu KSSZ, zrútenie ZSSR a odstránenie Gorbačova z politiky.

      Kvôli ekonomickým ťažkostiam v Rusku na začiatku 90. rokov sa mnohý ľudia pocítili sklamane nielen liberálnymi hodnotami, ale aj perestrojkou, ktorá bola považovaná za hlavnú príčinu všetkých problémov. Gorbačova verejnosť obvinila zo straty ZSSR, z poklesu životnej úrovne a dokonca z veľkej vlastizrady.

      Napriek tomu, demokratický vektor rozvoja, ktorý začal Gorbačov, existoval v Rusku ešte dva roky. Na jeseň 93. bol nakoniec prerušený pre streľbu do parlamentu a potom vytvorením prezidentskej formy vlády.

      V iných častiach bývalého ZSSR vznikli autokratické, nacionalistické a chaoticko-demokratické režimy, ďaleké od toho, čo chcel Gorbačov. Možno, že bývalé krajiny socialistického tábora naviac profitovali z dedičstva perestrojky, ktorá im otvorila možnosť vybrať si vlastnú cestu.

      Jedným zo štandardných obvinení proti Gorbachevovi bolo že údajne prispel k prechodu krajín bývalej socialistickej komunity na Západ. Ale to nie je pravda. Už po ňom sa nové ruské vedenie začalo pozerať na včerajších bratov ako na vyžír, ktorých treba čo najskôr odstrániť z krky.

      Jedného dňa na začiatku 90. rokov mi Gorbačov zavolal a požiadal ma, aby som zorganizoval stretnuté v ruskej vláde pre Gyulu Hôrna, ktorý prišiel do Moskvy. Kým Jelcin bol pri moci, Gorbačov sám ako persona non-grata nemohol vyriešiť takúto otázku. Ani sa mi to nepodarilo: Hôrn bol pre Jelcinov tím iba bývalým komunistom. Kontakt s nim považovali za hanebný. Čoskoro zvíťazila Hornova strana vo voľbách a stal sa maďarským predsedom vlády, no už sa nepokúšal spolupracovať s ľuďmi, ktorý sa na neho vykašlali.

      Podobné príbehy sa objavili aj s ostatnými včerajšími spojencami. Vo všetkých prípadoch Gorbačov sa snažil niečo urobiť pre zachovanie tradičných vzťahov, ale sa narážal do steny odcudzenia a ľahostajnosti, postavenej na ruskej strane.

      Perestrojka nebola jednoznačným procesom a ponechala mnohé nevyriešené problémy. Je jednoduché teraz, z diaľky minulých rokov, kritizovať chyby Gorbačova a jeho spolubojovníkov a cítiť sa múdrejší ako boli oni.

     Ale vtedy, v toku udalostí, urobili takmer všetko, čo mohli a mali urobiť, aby zabezpečili viac slobody pre národy ZSSR a krajín strednej a východnej Európy.

     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič hromží na laboratórium, ktoré si vyžiadal jeho Krajčí

Žiadosť poslal minister Marek Krajčí 5. marca.

Komentár Petra Schutza

Kto tu pácha svinstvá

Matovič zavádza na každom metri.


Už ste čítali?