Prečo bojovať proti dopingu?

Autor: Vasily Lipitskiy | 16.11.2017 o 22:36 | (upravené 17.11.2017 o 10:37) Karma článku: 2,40 | Prečítané:  148x

      Medzinárodné olympijské hnutie je otriasané dopingovými škandálmi. Okolo udalostí už vznikli aj konšpiračné teórie. Budeme sa snažiť mimo nich  zvážiť problém vo veci.

     1. Profesionálny šport je ako show. Existuje len do tej miery, že zaujme publikum. Ak štadióny zostanú prázdne a ratingy športových programov v televízii klesnú, inzerenti a sponzori rýchlo zmiznú a spolu s nimi skončia samotné súťaže.

      V skutočnosti je takýto šport súčasťou show biznisu. Ak áno, prečo ho musíme hodnotiť podľa iných kritérií?

      Ľahkosť pohybu baleríny je dosiahnutá vyčerpajúcou pracou v tréningu, prekonávaním únavy a bolesti. Ale nepýtame sa jej, aké lieky pred výkonom použila, nevyžadujeme od nej vzorky krvi a moču pre kontrolu po každom vystúpení. Chceme mať iba pôžitok z výsledku.

      Aký je zásadný rozdiel medzi balerínou a športovcom? Obaja sú profesionáli, obaja pracujú pre verejnosť. Prečo si ona môže dovoliť vziať lieky pred výkonom, a atlét nie? Môžete poukázať na to, že balerína s nikým nesúťaží. Ale aj to nie je úplná pravda: v baletných súboroch je vždy tvrdá konkurencia, navyše sa často konajú baletné konkurzy.

      Faktom je, že medzinárodné športové organizácie nechcú vidieť seba ako účastníkov show businessu. Dajú šport hore nad ostatné show, pričom sa zároveň odvolávajú na jeho konkurenčnú prírodu a masívnu účasť ľudí na ňom.

      Veľký šport má však málo spoločného s masovými analógmi - telesnou výchovou a aktívnym odpočinkom. Konkurencia je všade tam, kde sú ľudia. Pokiaľ ide o masovú účasť, tak milióny ľudí radi ráno behávajú, bicyklujú cez víkendy atď. Ale robia to pre seba, nie pre publikum, míňajú na tom peniaze, ale nezarábajú, tešia sa procesu, nie výsledku.

      Profesionálny šport nemôže byť hodnotený podľa rovnakých kritérií ako voľný čas, posilňujúci zdravie. Je oveľa bližšie k show businessu a vyžaduje podobný prístup.

        

     2. Najčastejším odôvodnením zákazu dopingu je starostlivosť o zdravie športovcov. Je to aj najviac pokrytecké.

      Hlavnou hrozbou pre zdravie atlétov nie je doping, ale samotný profesionálny šport. Extrémne zaťaženie, hodiny tréningu, časté zranenia ničia telo. Príklady tzv. športovej dlhovekosti sú veľmi zriedkavé a obyčajná dlhovekosť je ešte zriedkavejšia. Život športovcov po krátkej kariére je zatienený chorobami, ktoré vyplynuli z ich nadľudských úsilí z mladosti.

      Hokej, futbal, box a mnoho ďalších športov nie možných bez vážnych zranení. Ale starostlivosť o zdravie z nejakého dôvodu nie je zahrnutá v takýchto prípadoch. Ak si atlét zlomil na pretekoch pár rebier, je to normálne, to je profesionálne riziko. Ak by však pred zápasom vzal pilulku, môže to zničiť jeho kariéru. Čo to je, ak nie dvojitý štandard?

       Ak športovec ochorie, nemôže sa liečiť ako obyčajný človek. Mal by si skontrolovať, či predpísané lieky nie sú zahrnuté do dlhých zoznamov dopingov. Veľa atlétov bolo diskvalifikovaných a vylúčených z veľkého športu za používanie nazálnych kvapiek, predávaných v lekárňach aj bez predpisu. Čo to je, ak nie diskriminácia?

       Medzi zakázanými liekmi sú mnohé také, ktoré pomáhajú športovcom vyrovnať sa s vysokými záťažami. Oslobodzujú svaly od kyseliny mliečnej, spôsobujúcej silnú bolesť, uvoľňujú ich po tréningu, zlepšujú dodávanie kyslíka do tela. Pod zámienkou starostlivosti o ich zdravie, sú športovci nútení znášať bolesť, prekonávať kyslíkové hladovanie a kŕče vo vyčerpaných svaloch. Čo to je, ak nie výsmech?

      Profesionálni športovci majú rovnaké práva ako všetci ostatní ľudia. Obmedzenie ich schopnosti prijímať lekársku starostlivosť a starať sa o svoje vlastné zdravie znamená porušenie ich občianskych práv.

 

      3. Ďalšie vysvetlenie zákazu dopingu je potreba zabezpečiť rovnosť podmienok pre všetkých športovcov.

     Relatívna nerovnosť je tu možná, ale je to len kvôli tomu, že keďže používanie liekov je zakázané, nie všetci ich budú brať. Ak nebude zákaz, aj takáto nerovnosť nebude existovať.

      Treba tiež chápať, že doping je na torte iba čerešňou. Ak nemáte prírodné schopnosti a nie ste dostatočne trénovaný, môžete jesť a piť doping na raňajky, obed a večeru, ale stále nebudete konkurencieschopní.

      Hlavná nerovnosť je však spojená nie s dopingom. Niektorí športovci majú sponzorov, iní nie. Niektorí môžu spolupracovať s vynikajúcimi trénermi, iní sú nútený sa obmedziť s priemernými. Niektorí používajú moderné tréningové základne, nástroje a techniky, pre iných sú nedostupné. V zásade nie je možné zabezpečiť úplnú rovnosť podmienok. Odkaz na ňu nie je menej pokrytecký ako na zdravie atlétov.

 

      4. Neexistujú žiadne logické alebo právne dôvody na obmedzenie práva športovcov na samostatné rozhodovanie o tom, čo majú použiť v tréningovom procese. Existuje však športová byrokracia, ktorej budúcnosť priamo závisí od rozsahu svojich právomocí a vykonávaných funkcií.

      Keď som sa prvýkrát zúčastnil vo veľkých medzinárodných pretekoch, bol som prekvapený bezpráviu športovcov a všemocnosti športových funkcionárov. Aj najnižší z nich s nami zaobchádzali ako s otrokmi, bez známok rešpektu, dokonca bez jednoduchej priazne. Úradníci sa cítili hostiteľmi, a všetci účastníci, dokonca aj slávni šampióni, mohli iba počúvať a poslúchať.

      Boj proti dopingu je jedným zo spôsobov, ako presadiť silu športových byrokratov. Na ňu sú pridelené miliónové sumy peňazí. Tisíce ľudí na celom svete je živených tým, že kontrolujú športovcov, hľadajú porušenia, prídu s novými obmedzeniami. Zoznam zakázaných liekov sa neustále predlžuje z nepochopiteľných dôvodoch.

      Pripomeňme si nešťastný meľdónium. Po mnoho rokov ho mnohí športovci  používali na podporu činnosti srdca. Jedného dňa však bol zrazu zakázaný. Najmä jeho výrobcovia boli prekvapení, a vyhlásili že stimulačný účinok lieku nebol dokázaný žiadnymi štúdiami. To však nepôsobilo na športových úradníkov. Atléti, ktorí nestihli zastaviť jeho užívanie, boli hrubo potrestaní.

     Vzniká pocit, že byrokrati zo športu úmyselne rozširujú svoju oblasť činnosti s cieľom dostať nové rozpočtové prostriedky a právomoci. Nedávno niektorí významní športoví úradníci boli odsúdení za korupciu. Ich kolegovia museli urobiť niečo, aby odvrátili pozornosť verejnosti od zneužívania a potvrdili svoju vlastnú užitočnosť. Preto sa množia dopingové škandály, demonštrujúce, že zlo pochádza od športovcov a že funkcionári sú pevne na stráži poriadku a pravidiel (ktoré sami premysleli).

      Nevyhnutnosť medzinárodných športových organizácií vo všeobecnosti nie je  zjavná. Šport je záležitosť jednotlivcov alebo tímov. Keď sa úradníci začínajú otáčať okolo nich, nečakajte nič dobré.

 

      5. Ešte nedávno sa olympijské hnutie snažilo obmedziť prenikanie profesionálnych atlétov do svojich radov. Krajiny boli nútené vymýšľať legendy pre športovcov, ktoré sa zmenili na študentov, vojenský personál atď. Ale nakoniec všetko rozhodli diváci, ktorí nemali záujem pozerať sa na amatérske súťaže. Finančný faktor sa zase ukázal ako hlavný.

      Príde čas, keď športovci, vylúčení z veľkého športu za používanie dopingu, sa zjednotia v boji za svoje záujmy. Začnú organizovať svoje súťaže bez kontroly dopingu. Je možné, že im v tom pomôžu farmaceutické  firmy a dokonca aj vlády krajín, najmä tí, ktorí sú urážaní bojovníkmi s dopingom.

      Existujú dôvody na to, že na takýchto súťažiach budú výsledky vyššie, a rekordov viac. Takže budú pre publikum zaujímavejšie, budú lákať divákov na štadiónoch a pri televíznych obrazovkách. A postupne oficiálne športové štruktúry budú musieť ich uznať, alebo zmiznúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trump útočí na Mexičanov, nemá rád Afroameričanov. Prezidentovi neveria, že nie je rasista.

KOMENTÁRE

Trumpova Amerika prichádza o líderstvo

Neschopnosť a nepredvídateľnosť Trumpa je dôvodom pádu povesti USA.


Už ste čítali?