VYSOKÉ ŠKOLY: ČO MÁME ROBIŤ?

Autor: Vasily Lipitskiy | 12.12.2017 o 0:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  138x

        Rozhodujúci význam vzdelávania pre budúcnosť uznávajú všetci. Zároveň však súčasný stav vysokých škôl nekritizujú iba lenivci.

      Väčšina akademickej obce neverí, že je v kríze, a radšej hľadá vonkajšie zdroje problémov. Neustále sa sťažuje na kvalitu absolventov stredných škôl a gymnázií. Stredná škola má tiež svoje ťažkosti. Ale v rámci vysokých škôl existuje dostatok príležitostí a rezerv na zlepšenie vzdelávacieho procesu a  úrovne odbornej prípravy špecialistov.

      1. Vysoké školy všetkých postsocialistických krajín na začiatku 90. rokov 20. storočia mali podobné problémy pri prechode zo sovietskych na európske štandardy vzdelávania. Niektoré z týchto krajín to zvládli úspešnejšie ako ostatné. Vidíme ako tisíce uchádzačov každý rok odchádza študovať do ČR. Zatiaľ čo mnohé slovenské vysoké školy sú nenaplnené, čím sú nútené akceptovať každého uchádzača aj bez prijímacích skúšok. Mládež neverí v konkurencieschopnosť slovenských diplomov a dáva prednosť životu mimo domova.

      Ešte komplikovanejšie je prilákať zahraničných študentov do miestnych škôl. V posledných rokoch som sa opakovane snažil priviesť sem mladých ľudí z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Všetky úsilia, zahŕňajúce prácu náborových agentúr, účasť na výstavách, reklamu v mediach atď., nič nepriniesli. Na svetovej mape vzdelávania sa Slovensko nenachádza.

      Zároveň je množstvo ruských, ukrajinských, kazašských a ďalších uchádzačov ochotné študovať v ČR a v Poľsku. Teraz nehovoríme o tradičných pre tento región anglických a amerických smeroch. Je ťažké súťažiť s Oxfordom alebo Harvardom, ale je úplne reálne konkurovať českými a poľskými školám. Čo môžeme urobiť, aby sa to zmenilo?

     2. Na trhu vzdelávania si spotrebiteľ môže vyberať zo širokého spektra ponúk. Akademickej komunite sa taký pohľad nepáči, pretože pozerá na svoje aktivity ako na osobitnú misiu. Ale krásne slová by nemali zakrývať ekonomickú podstatu veci. Školy ponúkajú (predávajú) vzdelávacie služby a môžu byť úspešné len vtedy, ak sú požadované.

      Na tomto trhu existuje monopol - štát. Poviete, ale sú aj súkromné vysoké školy. Oni však žijú len do tej miery, do akej ich štát toleruje. Ich aktivity sú regulované pravidlami, vytvorenými pre verejné školy, v porovnaní s ktorými sú ešte aj diskriminovaní. Na rektorskej konferencii majú slovenské súkromné vysoké školy len jeden hlas na všetkých.

     Proces akreditácie, ktorého cieľom je zaručiť kvalitu vzdelávania sa opiera o početné formálne požiadavky a ukazovatele, ktoré často nie sú relevantné pre výučbu študentov ako takú. V posledných rokoch štát posunul zameranie ukazovateľov akreditácie na výskum a publikácie. Až do tej miery, že kvalita výučby zostala na okraji.

     Dokonca aj najvýznačnejší učiteľ, ktorého žiaci sa vynikajúco prejavili nielen v škole, ale aj v praxi, bude považovaný za neúspešného, ak nenapíše požadovaný počet článkov. Výsledkom sú práce, ktoré nemajú vedeckú hodnotu, ale uspokojujú akreditačnú komisiu. Je skvelé, ak je brilantný vedec dobrým učiteľom a naopak, ale nie vždy je to tak. Je však potrebné oceniť talent pedagóga a výskumného pracovníka aspoň na rovnako vysokej úrovni.

      Ďalším nástrojom, ktorý poskytuje štátny monopol na vzdelávacom trhu, je Zákon 131/2002 o vysokých školách. Nebudete tomu veriť, ale obsahuje viac ako 100 strán malým písmom v jednom intervale. Je taký podrobný, že školám neumožňuje žiadnu iniciatívu, hľadanie nových foriem organizácie a odbornej prípravy. Všetko by sa malo robiť podľa normy, zostať rovnaké ako včera. Nadmerná regulácia zastavila pokrok vzdelávania.

      3. Po prvé, aby vysokoškolské vzdelávanie spĺňalo moderné požiadavky, je nevyhnutná jeho liberalizácia. Treba, aby štát opustil monopol a otvoril možnosti voľnej hospodárskej súťaže a trhovej regulácie v tomto odvetví.

      Hodnotenie vysokých škôl by nemalo byť realizované štátnou komisiou, ale spotrebiteľmi ich výrobkov. Ak študenti budú nespokojní so výučbou, opustia univerzitu a prejdú do inej, kde sa budú cítiť lepšie. Ak sú zamestnávatelia nespokojní s kvalitou absolventov, nebudú zamestnávať majiteľov pochybných diplomov. Trh bude všetko regulovať oveľa efektívnejšie a lacnejšie než úradníci.

      Jednou z podmienok je revízia Zákona č. 131/2002, ktorý sa musí transformovať z inštrukcie pre laikov, aktuálneho v súčasnosti, do krátkeho rámcového aktá.

     4. Základným trendom vo vývoji vysokoškolského vzdelávania vo svete je jeho digitalizácia. Plne súhlasím s „Víziou jednej krajiny“ hnutia Progresívne Slovensko, ktorá hodnotí zvyšovanie digitálnej gramotnosti a zavádzanie príslušných technológií ako hlavnú úlohu vzdelávacieho systému (https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2017/09/PS-vizia.pdf). Takéto nové prístupy môžu radikálne zmeniť obsah vyučovania a rolu učiteľa.

      Pred niekoľkými rokmi som presadzoval vo vzdelávacom procese používanie jedného zo vzdelávacích zdrojov Internetu - https://www.coursera.org. Takéto zdroje poskytujú príležitosť vypočuť si prednáškové kurzy vynikajúcich učiteľov a preslávených vedcov pôsobiacich na svetoznámych univerzitách.

      Študenti si vybrali jeden z kurzov, a na konci absolvovali skúšku u učiteľa - odborníka v danom predmete. Výsledok bol pozitívny. Pokus sa však nerozvíjal ďalej z dôvodu, že táto metóda nezodpovedá vzdelávacím normám, nanucovaným Zákonom 131/2002 a Akreditačnou komisiou.

      5. Pevnosť týchto noriem zabraňuje zavedeniu aj iných moderných trendov. Jedným z nich je slobodná voľba študentov vlastnej vzdelávacej trajektórie v rámci učebného programu alebo dokonca za jeho hranicami. Ide o to, že študent má právo vytvoriť si vlastný individuálny učebný plán, ktorý si samostatne sformuje zo všetkých možností, poskytnutých fakultou alebo dokonca celou univerzitou.

      Aby sa to skutočne dalo dosiahnuť, je potrebné zmeniť pomer povinných a voliteľných predmetov v prospech druhých, a zvýšiť relatívnu hodnotu voliteľných disciplín. Žiaľ existujúci systém akreditácie neposkytuje takýto prístup.

      Zahraniční odborníci upozorňujú, že maturanti často nedokážu objektívne vyhodnotiť, aký profesionálny smer je pre nich lepší. Sú často nútení okamžite si vybrať medzi odbormi, určujúcimi ich budúci priebeh života. Časté chyby vedú k plytvaniu úsilím, prostriedkami, a niekedy vedú až k duševným traumám.

    Preto niektoré západné univerzity dávajú svojim študentom možnosť študovať podľa individuálnych programov, zostavených podľa ich výberu z disciplín, ktoré ich zaujímajú, bez ohľadu na to, či patria ku konkrétnym fakultám alebo katedrám. Napríklad študent môže súčasne študovať filozofiu, astronómiu a botaniku, alebo akúkoľvek inú kombináciu predmetov. Jediným obmedzením je, že výška prijatých kreditov musí stačiť na získanie bakalárskeho titulu.

     Po ukončení tohto kurzu, dostane študent titul "bakalár d´arte" a môže sa prihlásiť na magisterské štúdium v jednom z odborov, ktoré študoval. Alebo sa rozhodne, že mu stačí vzdelávanie, ktoré už dostal. Takýto systém zlepšuje vedomie výberu a znižuje možnosť chýb, čím šetrí verejné a osobné zdroje. Avšak pokusy o implementáciu tejto praxe na Slovensku narazili na tvrdé „nie!“ Akreditačnej komisie.

      6. Faktom zostáva, že školy všetkých úrovní pripravujú mladých ľudí ani nie tak na uplatňovanie vedomostí, ako na samotné vzdelávanie. Dobrí študenti sú schopní pamätať si a následne prezentovať nadobudnuté vedomosti. Ale v živote (v praxi) im takáto schopnosť absolútne nestačí.

      Sociologické výskumy ukázali, že vynikajúci žiaci stredných a vysokých škôl sú po absolvovaní štúdia menej úspešní v práci. A naopak, tí, ktorým sa nedarilo v škole, môžu byť veľmi úspešní v praxe. Riešenie praktických problémov si vyžaduje iné schopnosti, ako len čisto kognitívne aktivity.

      V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že existujúci systém hodnotenia znalostí vôbec nepodnecuje študentov k profesionálnemu rastu. Ak chcete získať "Áčko", nestačí, aby ste sa vyznali v problematike daného predmetu, ale musíte sa učiteľovi páčiť a hovoriť len to, čo očakáva, že bude počuť, a nie to, čo si naozaj myslíte. Takýto prístup paralyzuje kritické myslenie a rozvíja konformizmus.

      Pre vysokú školu je vhodnejšia zjednodušená stupnica, podľa typu "splnil - nesplnil" vzdelávaciu úlohu. Nesmieme zabúdať, že všetky hodnotenia: „Áčko“ a „Béčko“, za ktoré musia študenti bojovať, strácajú význam hneď, ako študenti dostanú diplomy, pretože taký hodnotenia veľmi nezaujímajú potencionálnych zamestnávateľov.

     7. Vysoká škola je poslednou fázou „výcviku“, ktorá bezprostredne predchádza do profesionálnej práce. Vo väčšine prípadov však prax trvá len malú časť študijného času a je často čisto formálna. Absolventi majú teoretické vedomosti, ale nemajú dostatočné skúsenosti s ich aplikáciou.

      Je vhodné pripomenúť rakúske a nemecké Fachhochschulen - vysoké školy praktickej orientácie, kde minimálne tretinu učebných hodín študenti pracujú v podnikoch a firmách v ich budúcom odbornom zameraní. Po ukončení štúdia sa nebudú musieť prispôsobiť novým aktivitám, okamžite sa stanú plnoprávnymi zamestnancami.

    Niečo podobné predstavuje systém duálneho vzdelávania, ale postihuje iba stredné odborný školy. Fachhochschulen poskytujú plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie a sú vnímané ako univerzity aplikovaných vedomostí.

      Slovensko potrebuje školy tohto typu. Klasické univerzity by mali vzdelávať budúcich vedeckých a pedagogických pracovníkov a kádre pre priemysel, poľnohospodárstvo a služby by sa mali vyučovať úplne inak, bez toho, aby sa podelili o teóriu a prax.

     8. Práca v Rakúsku a v Nemecku je prestížna a dobre platená. Mnohí mladí ľudia sem prichádzajú za prácou, najmä preto, že tieto vysoko rozvinuté krajiny sú našimi najbližšími susedmi. Prečo však počet žiakov, ktorí študujú nemecký jazyk stále klesá?

      Jedným z dôvodov je hromadné nadšenie pre medzinárodný anglický jazyk. Ale takej voľbou študenti si neumožňujú vstúp na najdostupnejšie zahraničné pracovné trhy – rakúsky a nemecky. Je potrebná účelná politika na podporu mladých ľudí pri výbere nemčiny ako základného cudzieho jazyka, zatiaľ čo angličtina, ktorá je užitočná pre medzinárodnú komunikáciu, môže byť aj druhým jazykom.

*   *   *

       Vyššie uvedené postrehy sú len niektoré z možností modernizácie vysokoškolského vzdelávania. Existuje veľa ďalších. Vysoké školy sú plné veľkého tvorivého potenciálu. Dôležité je otvoriť dvere na jeho realizáciu, vytvoriť nové formy učenia, experimentovať a vyhľadávať. A to si vyžaduje politickú vôľu, schopnú rozvíjať a implementovať nový prístup štátu k vzdelávaniu.         

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?