Rozprávka

Autor: Vasily Lipitskiy | 13.1.2018 o 0:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  89x

      Raz som si zapísal tento príbeh, počutý už pred mnohými rokmi, pretože som v prečítanom folklóre nestretával podobnú zápletku. Dovolil som si pridať iba niektoré pripomienky (v zátvorkách a kurzívou).

      V jednej obci býval bohatý Sedliak. Dom mal ako plnú šálku, vlastnil pôdu, dobytok a hydinu. A mal len jedného Syna - dediča všetkých majetkov (Zdroj nespomenul matku Syna, máme právo predpokladať, že bol sirota. Môže byť to vysvetľuje nedostatky v jeho výchove, ktoré sú opísané nižšie).

     Syn bol veľmi rozmaznaný. Nerobil nič užitočné, celé dni trávil putovaním po dedine, otravoval dievčatá a chválil sa všetkými možnými spôsobmi svojim bohatstvom. Každý deň si obliekol nove veci, ktoré mu kúpil veľkorysý rodič, ale nosil ich s preukázateľnou nedbalosťou. Povedzme, bude v nových červených čižmách - tak naschvál v nich pôjde do špiny. A potom nebude premýšľať o umývaní alebo čistení - jednoducho ich hodí do podkrovia a dá si ďalší pár.

      (Tento detail určite mál veľký vplyv na našich predkov. Už sme zvyknutí na krátky život vecí, ale predtým boli odovzdávané z generácie na generáciu. Nákup nového oblečenia alebo topánok bol udalosťou, ktorú si pamätali roky. Nevedomý rozprávkar ukázal jednou čiarkou extrémnu, dokonca beznádejnú nehospodárnosť Syna).

       Sedliak Syna však miloval a nezasahoval do jeho márnotratnosti. Navyše, keď sa Syn chystal oženiť, otec postavil pre neho nový dom, najväčší v obci. Dom sa páčil Synovi, často sa doňho chodieval, kým stavba prebiehala. Ale jednu vec, nemohol pochopiť: načo v hlavnej miestnosti v strede stropu bol vložený statný háčik (Farmári vtedy nemali zvyk zavesenia lustrov v strede stropu, ako aj samotné lustre. Osvetlenie - petrolejové lampy, alebo horáky, alebo sviečky - obyčajne boli umiestnené na stenách alebo na podperách). Dva krát sa na to otca opýtal. Ten mu neodpovedal. A po tretíkrát Sedliak vybuchol: "Aby si sa tam zavesil, keď sa ti stane neznesiteľné!" Po takej odpovedi Syn už sa nič viac nepýtal.

      (Takáto reakcia Sedliaka na úplne normálnu zvedavosť Syna po prvýkrát naznačuje, že nebol taký slepý a že otcovo láska mu nezabraňovala vidieť nedostatky jeho dieťaťa. Nebudeme prísne súdiť otca, kým nezistíme ďalší priebeh udalostí).

      Čoskoro po svadbe Syna, Sedliak zomrel. A potom sa ukázalo, že nebol tak bohatý. Presnejšie, domy, pozemky, dobytok, samozrejme, zostali, ale nepodarilo sa nájsť voľné peniaze, a majetok vyžadoval neustálu prácu a starostlivosť. V tomto  Syn nemal žiadnu skúsenosť a chuť na to. Farma začala rýchlo klesať.

      Ale Syn nezmenil svoje zvyky a pokračoval v rovnakom živote. Preto začal rozpredávať majetok, zhromaždený otcom. To sa rozplynulo do zázraku rýchlo. Prišiel deň, kedy si Syn musel pripamätať veci, ktoré sa hodili do podkrovia, dať ich do poriadku a tiež ich predať, aby sa živiť.

     Prechod od úplného blahobytu k chudobe bol rýchly a neočakávaný. Manželka Syna, ktorá sa vydala za bohatého muža, nebola naklonená, aby s ním zdolávala chudobu a smútok, a opustila ho. A raz, keď už stratil všetko, čo mal, prišiel Syn do domu, kde zostali len prázdne rohy a jeho pohľad sa zastavil na háku, hnanom do stropu. Spomenul si na ostré slová otca - a išiel za povrazom.

      Vytvoril si slučku, vyliezol na poslednú stoličku, zavesil lano na háku, rozlúčil  sa s životom a vytlačil stoličku nohami. A našiel sa ...nie v inom svete, ale na špinavej podlahe. A zhora, z úkrytu, ktorý sa otvoril pod hákom, ako dážď liali sa zlaté mince...

      (Ohromuje krutá múdrosť Sedliaka, ktorý tak skryl svoje dedičstvo, že ho bolo možné dostať len cez zúfalstvo, cez poslednú čiaru. Asi chápal, že Syn nemôže byť napravený obyčajnými vzdelávacími prostriedkami. Iba extrémne opatrenie bolo schopné urobiť prospešnú zmenu. A nepomýlil sa pri výpočte).

      Po prekročení smrti sa Syn skutočne stal inou osobou. Bohatstvo, doslova spadnuté na hlavu, nerozptýlil, ale obnovil otcovskú farmu a pracoval tam až do konca dní (Aj keď vo verzii, ktorú som počul, nebolo nič povedané o iných aspektoch neskoršieho života Syna, ale v tradíciách happy end, chcem veriť v spojenie rodiny a úspešnejšiu výchovu potomkov).

       Morálka: aj keď sa zdá, že koniec už prišiel, situácia sa ešte môže otočiť a ukáže sa, že všetko bude inak, ako sa zdá. Ako poviedol J. Hašek cez pery svojho tiež takmer folklórneho hrdinu: "Ešte nikdy nebolo, aby akosi nebolo".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.


Už ste čítali?