Komu patril Krym?

Autor: Vasily Lipitskiy | 30.1.2018 o 0:30 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  434x

      Na túto otázku v Rusku sa zvyčajne zodpovedá "Krym je náš!". To sa stalo sloganom patriotickej verejnosti. V medzinárodných vzťahoch však zostáva príslušnosť Krymu horúcou témou a príčinou kontroverzie.

      Od roku 2014 je polostrov fakticky vlastnený Ruskom. Niektorí to nazývajú anexia, druhí - okupácia, tretí - zjednotenie. V diskusii môžeme počuť rôzne argumenty, vrátane historických. Pozrime sa, čo hovorí história.

      Na Kryme, v rôznych časoch žilo mnoho národov. Nižšie uvádzame iba tie, ktoré existujú doteraz a majú svoje vlastné štáty. Kimerovia, Skýti, Sarmati, Góti, Chazari a ďalší staroveký obyvatelia Krymu odišli bez toho, aby nechali priamych potomkov.

     Niektorí vedci sa myslia, že mnohé, ak nie všetky, z týchto etnických skupín  sa zmiešali a sa stali základom pre formovanie krymských Tatárov -  súčasných domorodých obyvateľov Krymu. Nemajú však ani vlastnú štátnosť, a preto zostanú mimo našej pozornosti.

      Zobrazíme v chronologickom poradí národy a krajiny, ktoré majú historické dôvody, aby tiež vyhlásili "Krym je náš!":

      1. Grécko. Od 4-5 stor. pred Kristom, starí Gréci vytvorili na krymskom pobreží svoje kolónie, mestá a celé štáty. Grécke obyvateľstvo tam bolo nepretržite prítomné tam na ďalších 2500 rokov;

      2. Taliansko (Staroveký Rím). V polovici I stor. nášho letopočtu Grécke osídlenia sa stali závislé od Rimanov. Taliani sa vrátili do Krymu v 14. stor., keď tam Janov (Genova) založil svoje kolónie;

      3. Maďarsko (Huni). V 7 stor. predkovia Maďarov ovládli časťou Krymu, ale nezostali tam dlho. V 9. stor. opäť sa vrátili;

     4. Bulharsko. V 7. stor. predkovia Bulharov prekročili cez Krym;

     5. Arménsko. V 9. stor. došlo k masovej migrácii Arménov do Krymu, kde vznikla ich rozsiahla komunita, ktorá ešte existuje;

     6. Rusko a Ukrajina. Obe tieto krajiny považujú za svojho historického predchodcu Kyjevskú Rus, ktorá v 10. stor. vlastnila časť polostrova;

     7. Mongolsko. V 13. stor. armáda Čingischána pripojila Krym na Zlatú Hordu. Keď sa rozpadla, tam vznikol samostatný Krymský Khanát;

      8. Litva (Veľkovojvodstvo Litva). V 14. stor. sa Litovčania zúčastnili na krymských záležitostiach. Vtedy ambície tohto pobaltského štátu platili až do Čierneho mora;

      9. Turecko (Osmanská ríša). V 15. stor., krátko po víťazstve nad Byzanciou, Turci zabavili Krym na ďalších 300 rokov;

      10. Rusko. V 18. stor. po sérii vojen sa polostrov stal súčasťou Ruskej ríše. V rokoch 1919-20. Krym patril tzv. Vláde Juhu Ruska, ktorá bojovala proti sovietskej moci. Od roku 1920 do roku 1954 Krym, pod rôznymi názvami, bol časťou Ruskej Sovietskej Federatívnej Socialistickej Republiky, ktorá bola súčasťou ZSSR;

      11. Anglicko a Francúzsko. V rokoch 1854-55. vojenská koalícia týchto krajín dočasne obsadila Krym. V rokoch 1918-19. sa opäť ocitli v rámci vojenských jednotiek Entente;

      12. Ukrajina. V roku 1918 bol Krym niekoľko dní súčasťou nezávislej Ukrajiny. V roku 1954 sovietska vláda previedla Krym do Ukrajinskej SSR. Keď v roku 1991 vyhlásila nezávislosť, Krym sa pokúšal oddeliť, ale v konečnom dôsledku zostal ukrajinským;

     13. Nemecko. V roku 1918 bol polostrov niekoľko mesiacov pod kontrolou nemeckej armády. Toto sa opakovalo od roku 1941 do 1944.;

     14. Od roku 2014 je Krym opäť zaradený do Ruskej Federácie.

      Prvý záver: dlhý zoznam štátov a národov, ktorí vlastnili celý Krym alebo jeho časti, hovorí o veľkej atraktívnosti tohto malého polostrova. Po dlhú dobu bol na križovatke obchodných ciest, spájajúcich Európu s Východom. Na Kryme  je malo úrodnej pôdy, ale obyvateľstvo za starých čias nebolo veľké. Vklady železnej rudy umožnili výrobu nástrojov na vojnu a pokojnú prácu.

     Neskôr sa význam Krymu stal väčšinou vojensko-strategický. Umožnil kontrolovať Čierne more, dôležité pre ľudí, žijúcich na jeho brehoch.

      Je ťažšie pochopiť, prečo je Krym atraktívny aj dnes. Vojenská úloha zostala, ale už nie je taká veľká, vzhľadom na schopnosti moderných zbraní. Pre obyvateľov bývalého ZSSR bol polostrov tradičným dovolenkovým cieľom, ale teraz preihrá stredomorským krajinám v rozvoje infraštruktúry a dokonca klimatickým podmienkam. V ZSSR boli populárne krymské vína, ale to bolo spôsobené skôr nedostatkom konkurencie, než ich výnimočnou kvalitou.

     S najväčšou pravdepodobnosťou je boj o Krym v týchto dňoch diktovaný skôr okolnosťami prestíže, než nádejou získať nejaké bonusy.

      Druhý záver: ak by bolo historické kritérium rozhodujúce (čo vôbec nie je tak), Krym by mal byť považovaný za grécke územie. Gréci boli prvým zo súčasných národov, ktorí sa tam usadili a žili tam dlhšie ako všetci ostatní.

      Tretí záver: spor medzi Ukrajinou a Ruskom o tom, ktorý z nich bol prvý na Kryme, je absolútne bezpredmetný. Obe krajiny sú ďaleko od začiatku zoznamu. Môžeme odporučiť, aby opustili historické dôvody a hľadali ďalšie argumenty.

     Štvrtý záver: vlastníctvo nad Krymom zvyčajne dostával ten, kto bol silnejší. Dúfali sme, že  moderný svet už prešiel z tzv. práva silných, ale to je len ilúzia. Nielen na Kryme možno vidieť, ako táto starodávna forma práva ľahko prekonáva morálne a jurisdikčné normy.

      Piaty záver: Krymská príslušnosť sa menila toľkokrát, že je ťažké zvážiť súčasný stav ako finálny.

     Toto je ponaučenie histórie. Skeptici však tvrdia, že história ešte nikdy nikoho ničomu nenaučila.

 

     

     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Nevďačný národ

Včera sme si štátnym sviatkom pripomenuli osobu, ktorá nad nami už roky starostlivo bdie.

Komentár Zuzany Kepplovej

Nech už Ficova mačka vyjde s farbou von

Po novom si voliči Smeru zvykajú na neistotu.


Už ste čítali?