Predbežne treba povedať: v Rusku sú vždy volebné výsledky spochybnené. Opozícia už vyhlásila, že hlasy sú počítané nekorektne. Ale tak sa stávalo aj na všetkých voľbách v posledných 20 rokov. Tento krát Ústredná volebná komisia zaviedla nové pravidlá, komplikujúce podvody pri hlasovaní a počte hlasov. Asi tieto voľby v tom zmysle nebolí najhoršie. Keď ich chceme porovnať s predbežnými, môžeme pozerať na chyby a podvody ako na konštantu.
A tak, v prezidentských voľbách 2018 sa zúčastnilo oveľa viac ľudí než niekedy predtým. To je súvaha úsilia administratívnych orgánov, tentokrát viac nacielených na zabezpečenie účasti voličov, ako na propagáciu vládneho kandidáta.
Jeden s opozičných lídrov A. Navaľny, ktorý nedostal právo kandidovať na prezidenta (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/472594/prezidentske-volby-v-rusku-prehlad-analyz.html), vyzval svojich podporovateľov ignorovať voľby aby znížiť ich legitímnosť. Moc zobrala toto ohrozenie za vážne a urobila všetky možné opatrenia. Zdá sa, bolo to zbytočné. Vplyv Navaľneho sa neukázal takým už veľkým. Niektorí experti hodnotia počet ľudí, bojkotovavších voľby, ako 6,5 – 8,5 %. Myslím, že ich bolo ešte menej. Hlavná pričíňa sa nezúčastniť vo voľbách obyčajne nie je politické krédo, ale jeho absencia.
Rekordná účasť voličov priviedla aj k rekordnému výsledku Putina. Za neho hlasovala viac ako polovica nielen tých ľudí, ktorí sa zúčastnili v voľbách, aj všetkých zaregistrovaných voličov, inak povedať, dospelého obyvateľstva. To je seriózna legitimácia, potvrdzujúca že on je prezidentom absolútnej väčšiny rusov.
Obyčajne v Moskve a ešte v 2-3 veľkých mestách, kde sú silné demokratické tradície, Putin nemával taký náskok pred inými uchádzačmi, ako inde. Ale teraz aj tu jeho výsledky boli rekordné. Obyvatelia hlavného mesta mu vykázali svoju vysokú dôveru.
Taký úspech samozrejme ukazuje na širokú a pevnú podporu politiky, spojenej s menom Putina. Ale nielen. Existuje časť voličov, ktorí nie sú jeho veľkí sympatizanti, ale nevidia alternatívu, alebo myslia že zmeny budú iba k ešte horšiemu. Okrem toho Putin dostal aj hlasy tých, kto obyčajne podporovali iné politické smery, ale boli s nimi sklamaný.
Tento rok komunisti nominovali ako svojho kandidáta na prezidenta nie vlastného dlhodobého lídra G. Zjuganova, ale podnikateľa P. Grudinina, ktorý nebol ani členom ich strany. Keď prešlo prekvapenie, ukázalo sa to že Grudinin je vôbec nezhodný pre verejnú politiku – stačí povedať že on jednoducho utiekol z televíznych debát. Okrem toho Ústredná volebná komisia dva krát zisťovala jeho úcty v zahraničných bankách, o ktorých on ju neinformoval, ako to vyžaduje zákon. Pre voličov to stačilo – Grudinin dostal oveľa menej hlasov, než tradične dostával Zjuganov, a komunistický orientovaný občania preferovali Putina.
Druhý trvalý kandidát V. Žirinovsky tiež nemal úspech. Rétorika a politika Putina spĺňa očakávania jeho voličov, preto na politickej scéne on vyzerá zbytočným. Výsledok Žirinovského ukazuje, že na budúcich parlamentných voľbách jeho strana riskuje sa nedostať do parlamentu.
Prekvapením pre expertov sa stal veľmi nízky výsledok K. Sobčak – kontroverznej telemoderátorki, ktorá, z jednej strany, tvrdo kritizovala Putina a dokonca podala na súd žalobu proti nemu, a z druhej, ako tvrdia, dostávala od neho tichú podporu ako od starého rodinného priateľa. Sobčak sa tvárila ako hlavný newsmaker, jej volebná kampaň bola profesionálne urobená po pravidlám PR-event a dovolila stále byť v centre pozornosti. Ale vidíme že sa jej nepodarilo nájsť svojich voličov, záujmy ktorých ona by vedela reprezentovať.
Ostatný 4 kandidáti dostali iba po 1% hlasov alebo ešte menej. V sociológii sa na takéto čísla zvyčajné pozerá ako na chybu merania, preto komentovať ich je zbytočné.
Na čo vlastne ukazujú podobne výsledky? Ruská spoločnosť je konsolidovaná ako skoro nikdy predtým za posledných 30-50 rokov. Okolo osobnosti Putina, okolo idei národnej výlučnosti a majestátnosti, okolo pocitu konfrontácie so zvyškom sveta. Nebudem tu hodnotiť, či je to zle ale dobre. Stačí to mať na úvahe, keď plánuješ politiku na adrese Ruska.
Treba pamätať že pevnosť sovietskej spoločnosti sa začala zmäkčovať nie kvôli nátlaku a hrozbám z vonku, ale vďaka uvoľneniu medzinárodného napätia a vzniku trvalých kultúrnych a humanitárnych vzťahov medzi ľuďmi a národmi.
Čo sa stane vnútri Ruska? Odborníci majú na to rôzne pohľady. Jedny myslia že sa nič nebude meniť. Druhí predpokladajú, že naopak Putin bude chcieť urobiť vážne zmeny. A vidia dve možnosti: alebo bude sa snažiť predlžiť svoju moc nekonečne, ako to urobili v Číne, alebo opačne ponúkne na konci svojho posledného prezidentstva sa vrátiť do parlamentnej formy vlády. Vo všetkých prípadoch o jeho plánoch budeme počuť dosť skoro.
Ale je ešte jedna možnosť, na ktorú dávajú pozor experti. Nie je jasné, do akej miery Putin osobne kontroluje situáciu a svojich podriadených. Je nemalo prípadov keď jeho rozhodnutia a prísne tvrdenia boli ignorované a nič s toho sa nestalo. Viditeľný je nárast chaosu v ekonomike a vnútornej politike. Preto vznikol predpoklad že Putin už je viac symbolická než rozhodujúca figúra.
Keď je v tom niečo pravdy, komentovať výsledky volieb je nepodstatné. Budúcnosť Ruska v takom prípade bude závislá od bilancie síl medzi okolovládnymi skupinami a preto nepredvídateľná. To by silno ohrozilo perspektívy ruského národa aj celého sveta.