reklama

Studená vojna sa vrátila

V poslednom čase niekoľko vysokopostavených politikov v rôznych krajinách objavilo, že sa studená vojna vrátila. Čo to znamená a v čom tu je ohrozenie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Studenou vojnou obyčajne volajú obdobie po skončení druhej svetovej vojny až do 90. rokov 20. storočia. Ako jej začiatok sa počíta tzv. Fultonská reč (аngl. názov: Sinews of Peace) ktorú W. Churchill predniesol v SŠA 5 marca 1946 r.

 Reč aj dnes vyzerá úplne aktuálne. Keď zatvoríme oči na niektoré detaily a okolnosti, je možné pomyslieť ako keby bola napísaná včera. Autor otvorene nazval ZSSR, nedávneho spojenca po antihitlerovskej koalícii, hlavnou príčinou medzinárodných problémov a vyzval odolávať sovietskym ambíciám v celom svete. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Churchill bol sériový antikomunista. Avšak vo Fultonskej reči sa postavil nie proti samej komunistickej ideológii, iba proti sovietskej expanzii. Išlo o politiku, za ktorou vždy sú zachované ekonomicky záujmy, o vplyve vo svete, nie o ideologických rozdieloch. To nezastavilo vznik interpretácie o antikomunistickom charaktere reči. 

 Záujmové je že reč bola venovaná zachráneniu mieru. Churchill jej dal predbežne názov „Mier pre svet“ (аngl. World peace). Obsahuje aj dobré priania Rusku a dokonca aj osobne J. Stalinovi. Ale nielen v ZSSR ju jednoznačne pochopili ako militantnú a nepriateľskú.

 Ďalšie desaťročia boli charakterizované viac či menej akútnou konfrontáciou medzi Západom a „socialistickým táborom“. Niekoľko krát svet balansoval na hrane jadrovej apokalypsy. Boli aj uvoľnenia napätia, napríklad brežnevská „razrjadka“. Studená vojna sa skončila spolu so Sovietskym zväzom, ktorého koniec bol skôr jednomyseľne interpretovaný ako víťazstvo Západu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Keď experti hodnotili tú dobu, prišli na paradoxný záver: studená vojna zachránila svet od horúcej. Napätie medzi dvoma tábormi nachádzalo východ cez verbálne, diplomatické, ekonomické a iné nenásilné formy. Krajiny sa tvárili ako na vojne, ale reálne nebojovali. Keď sa vyskytovali lokálne konflikty, účastníci sa držali v určitých rámcoch aby zabrániť ich rozšíreniu.

 Prečo sa to stalo možným? Prvé: vtedy existovala približná parita síl dvoch táborov. Nikto nemohol byť istý, že zvíťazí v globálnom súboji.

 Druhé: ešte neprešiel šok od svetovej vojny. Generácia, ktorá ju prežila, mala imunitu proti militarizmu a vôbec nechcela opakovať tú nočnú moru. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Skoro vo všetkých krajinách vtedy fungovali silné pacifistické hnutia. V ZSSR a iných socialistických štátoch existovali ako súčasť oficiálneho ideologického systému. Sovietski Vyber záchrany mieru, napríklad, mal status verejnej organizácie, a v realite bol štátnou inštitúciou, tesne spojenou s Ministerstvom zahraničných veci a komunistickou stranou. Aj v takom stave zabezpečoval početné medzinárodné kontakty a podporu pacifistických síl v celom svete.

 Oficiálna mierumilovná rétorika komunistov nebola úplne úprimnou, na ňu pozerali ako na stratégiu, nacielenú na oslabenie potenciálneho nepriateľa. Ale bolo ju počuť aj vnútri krajín, kde väčšina obyvateľov ju vnímala závažne, preto že odpovedala ich citom a očakávaniam. Nielen v propagande, aj v rozhovoroch bežných ľudí vtedy stále refrénom zvučala jedna myšlienka: hlavne, aby sa nezačala nová vojna. Aj totalitné štáty nemohli ignorovať takú náladu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Čo sa stalo teraz? Zase vypukla konfrontácia, Rusko zase hodnotia ako ohrozenie pre ostatný svet. Keď sa studená vojna vrátila, to znamená že víťazstvo Západu v 90. rokoch nebolo definitívnym. Podlá mňa to je výsledok obrovskej chyby západných, najmä európskych politikov, ktorí neotvorili dvere, keď Rusko zaklopalo (pozeraj: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/473355/europa-a-rusko.html).

 Čo sa zmenilo v priebehu času? Ideologický rozdiel medzi Ruskom a Západom už neexistuje. Sú nuansy v niektorých hodnotách, aj tie sú relatívne. Už nie je možné apelovať k svetonázorom aby zachovať svoji politické a ekonomické záujmy.

 Žiadna parita neexistuje tiež. Bývalý „socialisticky tábor“ bol skôr celkom integrovaný Západom. Bývalé súčasti Sovietskeho zväzu sú nezávislé a sa neorientujú na Rusko, ktoré prakticky nemá spojencov (nemôžeme tak hodnotiť Irán, Turecko alebo Severnú Kóreu – tu je iba dočasná zhoda záujmov). Rusko je samo, a ekonomický stav nedovoľuje ho počítať ako mohutnú svetovú silu.

 To je nebezpečné, preto že provokuje aj jednu, aj druhú stranu. Rusko vyzerá ako ľahká korisť, a preto, keď pocíti (alebo premysli) ohrozenie, môže sa pokúsiť predbehnúť nepriateľov aby kompenzovať rozdiel v možnostiach.

 Imunita proti vojne oslabla po zmene generácie. Mladší ľudia videli vojnu iba v kine, kde je vždy iba heroická a romantická. Pacifistické hnutia v súčasnosti nehrajú dôležitú rolu. Málo kto teraz považuje vylúčenie vojen hlavným cieľom verejnosti.

 A tak, vidíme že studená vojna je skúšaný mechanizmus konfrontácie bez ozbrojeného konfliktu a v tom zmysle je to menšie zlo. So znepokojením konštatujeme aj to, že politické napätie zase narastá, ale poistky, ktoré niekedy udržali svet od vojny, už nefungujú. 

 Samozrejme, teraz sme oveľa lepší (v porovnaní s 50-60 rokmi) chápem aké strašné výsledky môže mať veľká vojna s použitím jadrových zbraní. Vlastne to je skôr jednotlivá poistka, schopná nedať studenej vojne sa premeniť na horúcu.

 Ale ľudia ešte majú čas vyjadriť svoj názor. Vieme že hnutia proti militarizmu a proti násilnému riešeniu medzinárodných problémov môžu mať veľký vplyv na vlády, rozhodujúce o osude krajín.

 Hegel niekedy povedal, že história sa opakuje dvakrát: prvý raz ako tragédia, druhý ako komédia. Budeme dúfať, že preslávený filozof sa nepomýlil a teraz prežívame ten druhý prípad. 

Vasily Lipitskiy

Vasily Lipitskiy

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vasily Lipitskiy, Profesor, DrSc. Učil sa na Historickej fakulte Moskovskej štátnej Lomonosovovej univerzite. Bol medzi organizátormi ruského demokratického hnutia, spolupracovníkom Michaila Gorbačova a poslancom ruského parlamentu. V Bratislave spolu s partnermi založil Paneurópsku vysokú školu, bol predsedom jej správnej rady. V súčasnosti je prezidentom Bratislavského akademického družstva. Odborník na filozofiu, sociológiu a politickú vedu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu