Dve kultúry

Autor: Vasily Lipitskiy | 3.7.2018 o 0:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

Čoskoro bude 60 rokov odo dňa, keď anglický spisovateľ a vedec Charles Percy Snow prečítal v Cambridgi slávnu prednášku „Dve kultúry“  ("The Two Cultures and the Scientific Revolution", 7 maj 1959.).

Vlastne opakoval myšlienky, zverejnené ešte o tri roky skôr ("New Statesman", 6.10. 1956.). To znamená že kladený problém ho veľmi znepokojoval.

Text tejto prednášky, ktorý vyšiel v tom istom roku samostatnou brožúrou (a na konci storočia sa odvolal na stovky najvplyvnejších kníh povojnového obdobia), vyvolal rozsiahle a dlhé verejné rokovanie, ktoré ovplyvnilo nielen Západ, ale aj „socialistické“ krajiny (kde je známe ako  diskusia o "fyzikoch a lyrikoch").

V počiatočnej fáze vedecko-technickej revolúcie Snow uvidel rušivý jav: predstavitelia kreatívnej inteligencie prestali rozumieť svojim kolegom z oblastí prírodných, technických a presných vied. Tento rozdiel považoval za nebezpečný a dokonca aj schopný ohroziť budúcnosť ľudstva.

Snow vedie zábavnú epizódu, naznačujúcu stupeň vzájomného neporozumenia odborníkov rôznych disciplín. Na spoločnom obede učiteľov v Cambridgi jeden z hostí sa pokúšal začať rozhovor so susedmi. Ale buď nereagovali vôbec, alebo odpovedali zvláštnym bučaním. Nepohodlnú situáciu zaznamenal rektor, ktorý sedel v čele stola. Na podporu hosťa hlasno vysvetlil: "Sú to matematici, nikdy sa s nimi nerozprávame!"

Snow sa obával že takýto trend môže vyvolať rozpory v spoločnosti a ju rozdeliť na časti, neschopné na komunikáciu a interakcie. Korene problému uvidel vo vzdelávacom systéme, ktorý je, podľa jeho názoru, zbytočne špecializovaný a zabraňuje ľuďom získavať skutočné komplexné vzdelanie.

V prednáške boli postavené dôležité otázky o roli kreatívnej inteligencie v spoločnosti, o problémoch umeleckého odrazu reality atď. Ale teraz sa chcem sústrediť iba na to, čo sa zmenilo za 60 rokov a či sa potvrdili obavy Snowa?

Je samozrejmý fakt že rozdiel medzi humanitárnou a vedecko-technickou kultúrou nikam nezmizol. Je v samej esencii týchto javov. Rôzne vedy sú ovplyvňované v rôznom meradle systémom ľudských hodnôt. Pokiaľ ide o prírodné a technické vedy, ohodnocujúce rozsudky, ktoré sú základným prvkom humanitárnych znalostí, nie sú charakteristické. Humanitné výskumy môžu byť ovplyvňované ideológiou a sú s ňou spojené oveľa viac ako prírodné a technické poznanie. Keď hovoríme o umení, založenom na intuícii a osobnom postoji autora vo väčšej miere ako na prísnej analýze skutočnosti, tu je rozdiel ešte očividnejší.  

Ale stal sa on hlbší a širší ako pred 60 rokmi? Myslím že nie je to tak. Vedecko-technická revolúcia, ktorá zostrovala tento problém, ho sama aj vyriešila.

Prvé čo sa zmenilo je veda sama o sebe. Jej úseky už nie sú tak uzavreté ako predtým. Boli veľmi rozvinuté interdisciplinárne výskumy a dôležité objavy aj prevraty boli urobené na pokraji medzi rôznymi oblasťami vedomostí. Spoločenské vedy tu nie sú výnimkou. Čoraz viac používajú nástroje presných a prirodzených disciplín. V 50. rokoch minulého storočia tieto možnosti ešte neboli k dispozícii.

Tak sa historici dnes môžu spoliehať na údaje, získané pomocou rádiouhlíkovej metódy (fyzika), stratigrafie (geológia), dendrochronológie (botanika), aby presné datovať udalosti. Analýzy DNA (genetika) dovoľujú stotožniť osobností a ľudské spoločenstvá. Skenovania objektov hmotnej kultúry (fyzika, technika) umožňujú odhaliť ich skryté vlastnosti atď.

Ekonómovia, sociológovia, demografi majú k dispozícii tzv. kvantitatívne metódy: matematické modely a programy, dovoľujúce identifikovať vzťahy medzi rôznymi parametrami, určovať vývojové trendy a dávať predpovede pre budúcnosť. Aplikovaná matematika sa stala súčasťou spoločenských vied. Teraz už všetci nielen rozprávajú s matematikmi aj s nimi spolupracujú.

Dokonca aj spisovatelia, básnici a skladatelia v súčasnosti vytvárajú svoje diela spravidla s pomocou  komplikovaných technických zariadení - počítačov (aj keď môžu nevedieť, ako to funguje). A počítačová grafika a iné formy inštalácie, vyrobené pomocou digitálnych technológií, sa stali dôležitým žánrom výtvarného umenia. Hranica medzi "fyzikmi a lyrikmi" už nevyzerá byť taká neprekročiteľná. 

Druhá vec, oveľa zvýšivšia počet ľudí, majúcich predstavu o základoch prírodných, technických a a presných vied, je televízia. V 50. rokoch ešte nemala veľký vplyv. Teraz má obrovský, ale je stále kritizovaná za to že štandardizuje a primitivizuje divákov.

Ale televízia prispieva aj k vzdelávaniu. Kanál Discovery (https://www.discoveryuk.com/) a jemu podobné veľa  robia pre to, aby problémy modernej vedy boli pochopiteľné a zaujímavé pre každého. Programy, venované vesmíru, kvantovej teórii, pôvodu života atď., zbierajú publikum nemenej než thrillery. Dávajú tribúnu vynikajúcim popularizátorom vedy, schopným jednoducho vysvetliť najťažšie problémy.

Stephen Hawking sa celý život venoval javom, zrozumiteľným pre maximálne pár stoviek ľudí na celej Zemi. Talent mu dovolil urobiť z toho bestseller. Milióny súčasníkov sa stali jeho fanúšikmi a  úprimne sa zarmútili po jeho nedávnej smrti. To by nebolo možné bez televízie. Teraz skoro každý divák Discovery je schopný porozprávať sa nielen s matematikom aj s fyzikom-teoretikom.

Tretí faktor, priblíživší vedecké poznatky ku každému človeku, je Internet. Jeho koncepcia bola uverejnená v 1962., prvá reálna sieť vznikla v 1969. Stala sa verejne dostupná až v roku 1979. Snow v 1959. si nemohol ani predstaviť takúto radikálnu inováciu. Teraz každý má k dispozícii ľubovoľné vedecké publikácie, pripomienky a vysvetlenia, bez ohľadu na to, kto a kde je daná osoba.

Internet veľa zmenil aj vo vzdelávaní. Zdroje, ako, napríklad, www.coursera.org a podobné, dávajú príležitosť každému záujemcovi, aby sa rozhodol presne študovať tie disciplíny, ktoré potrebuje, bez ohľadu na určitú odbornosť, a aby dostal prednášky a konzultácie od najlepších expertov na svete.

To má vplyv aj na tradičný systém vzdelávania: niektoré vysokí školy už ponúkajú bakalaureát s voľným výberom disciplín. Tam je možné zároveň sa učiť aj fyzike, aj literatúre, aj biológii. Absolventi takéhoto bakalaureátu si výberu odbornosť až keď pôjdu do magistratúry, a vo všetkých prípadoch dostanú široký interdisciplinárny pohľad (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/471301/vysoke-skoly-co-mame-robit.html).

Dnes vzájomné neporozumenie nositeľov dvoch kultúr nepredstavuje významný problém. Obavy Snowa sa nepotvrdili. Môžeme si pomyslieť že sa pomýlil. Ale pravdepodobnejší je iný záver: upozornil ľudstvo, vďaka čomu sme unikli nebezpečenstvu. Vieme že predpoveď budúcnosti má na ňu vplyv. Keď by nevyhlásil svoj alarm, kto vie, ako by sa všetko stalo.

Ešte za jedno musíme byť vďačný Charlesovi Snowovi. Vtedy v ZSSR sa začínalo tzv. „oteplenie“. Tému jeho prednášky ideologické organy uznali za neutrálnu a neškodnú. Preto prvý krát za veľa desaťročí dovolili verejnú diskusiu - o "fyzikoch a lyrikoch". Sovietsky občana, už zabudnuvšie na to že niečo je možné diskutovať otvorene, v tom aktívne sa zúčastnili. Ale sa neobmedzili neutrálnymi témami. V ideologickom monolite vznikli praskliny, ktoré sa potom iba šírili.

Neviem, či Snow bol v obraze vlastnej historickej role. Ale musíme si ho vážiť ako jedného zo zakladateľov súčasného sveta.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.


Už ste čítali?