Príchod Žltých vest aj do našich miest: potrebujeme to?

Autor: Vasily Lipitskiy | 20.12.2018 o 0:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  56x

„Buďte realisti, žiadajte nemožné!“ („Soyez réalistes, demandez l’impossible!“) - vyzval svojich kamarátov, účastníkov študentských protestov v Paríži v máji 1968., Daniel Cohn-Bendit.

Toto tvrdenie používali tiež Ernesto „Che“ Guevara a ďalší radikálni politici. Obyčajne ho interpretujú takto: niekedy cieľ, považujeme za nedosiahnuteľný, je v skutočnosti dostupný, stačí len vynaložiť úsilie na jeho dosiahnutie.

Ani Cohn-Bendit, ani „Che“ Guevara a ich podporovatelia nič nemožné nedosiahli (okrem toho, že Cohn-Bendit sa neskôr stal úplne systémovým politikom a bol zvolený do Európskeho parlamentu - v roku 1968 nikto nepredpokladal že to bude možné). Ale ich staré heslo sa vrátilo a konečne bolo uskutočnené po 50 rokoch.

Ide o hnutie tzv. Žltých vest (Le mouvement des Gilets jaunes) vo Francúzsku (teraz už aj na iných krajinách). Výsledky ich protestov vyzerajú ohromujúco: úrady nielen splnili ich požiadavky, ale ponúkli aj obrovský program na zvýšenie platov, dôchodkov, sociálnych dávok - za cenu viac ako 8 miliárd eur.

Je možné sa radovať pre úspech francúzskych občanov. Aj na Slovensku niektorí ľudia už ponúkajú opakovať inšpirujúce skúsenosti Žltých vest (https://martincko.blog.sme.sk/c/498251/oblecie-si-aj-slovensko-zlte-vesty.html?ref=najcit3dni). Ale keď budeme realisti, uvidíme že také skúsenosti spôsobujú aj vážne ohrozenia.

 1. Žlté vesty začínali z protestu proti naplánovanému zvýšeniu ceny na automobilové palivo. Vláda dúfala takto dostať prostriedky na boj proti znečisťovaniu atmosféry a globálnemu otepľovaniu aj na plnenie záväzkov Francúzska podľa príslušných medzinárodných zmlúv. Prezident Emmanuel  Macron chce v tom byť svetovým lídrom, najmä teraz, keď USA odmietli svoju účasť v niektorých medzinárodných environmentálnych programoch.

Výskumy verejnej mienky stále ukazujú, že ľudia počítajú zhoršenie stavu prírody za vážne ohrozenie a podporujú opatrenia na ochranu životného prostredia. Preto úrady nečakali takúto ostrú reakciu na konkrétne rozhodnutie, zamerané na riešenie týchto problémov. S nepríjemným prekvapením sa dozvedeli, že obavy nie sú také veľké, že občana súhlasia platiť vlastné peniaze za lepšiu budúcnosť.

Ale je jasné že nemôžeme udržiavať čistú prírodu a zastaviť globálne otepľovanie bez toho, aby prírodné zdroje zdraželi. Keď obyvateľstvo nebude súhlasiť zúčastniť sa v nákladoch, s tým spojených (cez zvýšené ceny, dane, alebo bezprostredné), nič sa nepodarí urobiť. Úspech Žltých vest spochybňuje úsilie o dosiahnutie environmentálnych cieľov, čo ohrozuje budúcnosť ľudstva.    

 2. Ku protestom sa pripojili najchudobnejšie vrstvy spoločnosti - dôchodcovia, nízko platený pracovníci atď. Trápili ich nielen ceny paliva, ale príležitosti na zvýšenie ich príjmov a kvality života.

Ako už bolo povedané, vláda určila na splnenie týchto požiadaviek 8 mlrd. eur. No to nie sú všetky náklady. Protesty spôsobili veľké škody na hospodárstve: obchody nefungovali niekoľko dní, mnohé z nich boli vykrádané, budovy a chodníky boli poškodené, auta boli spálené. Okrem toho je aj stratený zisk – turisti pred Vianocami neprišli do Paríža a iných francúzskych miest a nedoniesli svoje peniaze. Podľa predbežných odhadov to všetko bude stáť ešte niekoľko miliárd eur.

Samozrejme protestanti nerozmýšľali nad tým, ako spôsobené nimi straty pomôžu zlepšiť ich život. Ale teraz vzniká otázka: či budú neočakávané náklady ovládateľné pre francúzsky štátny rozpočet, aj tak majúci deficit, ktorý spolu s novými výdavkami môže prekročiť hranicu 3% HDP, stanovenú v EÚ. A aký vplyv to môže mať na celé európske hospodárstvo? Vidíme, ako reagujú úradníci v Bruseli na zvýšený deficit rozpočtu v Taliansku. Vzniká finančné nebezpečenstvo, schopné sa rozšíriť aj na ďalšie krajiny...           

3. Vlastné autorom škôd je iba jedna časť protestantov – radikály, nemajúci konkrétne ekonomické ciele, no dostávajúci potešenie v násilí. Môžu sa volať „anarchisti“ alebo „trockisti“, ale v realite majú málo spoločného s akoukoľvek ideológiou (pozri: https://www.noveslovo.sk/c/Anarchia_matka_poriadku) – je to iba obyčajné chuligánstvo.                    

Problém agresivity, násilia a vandalizmu, najmä mládeži, je aktuálna takmer pre každú krajinu. Radikálne skupiny alebo futbalový fanúšikovia atď. používajú všetky príležitosti aby bojovať, ničiť cudzí majetok alebo ešte nejako vyjadriť popretie zákonov a poriadku. Psychológovia to vysvetľujú ako reakciu na nadmernú reguláciu súčasného verejného života.

Hnutie Žltých vest poskytlo dobrú možnosť pre takéto akcie. Myslím si že ich aj zámerne použilo ako nástroj tlaku na vládu. Radikály neboli väčšinou, ak by ostatní demonštranti chceli ich upokojiť, bolo by to ľahké. Asi nechceli. No násilie sa jednoducho začína, ale je ťažké ho zostaviť. Nie je náhoda, že sa časť protestantov rozhodla pokračovať v boji aj po splnení svojich požiadaviek. Ak bol nástroj účinný, bude sa používať znova a znova.

4. Žlté vesty neboli početné. 8 decembra ich bolo v Paríži približné 8 tisíc, 15-ho  iba 3 tis. Pre také mesto to je skoro nič. Na Les Champs Elysées pred Vianocami, keď sú všetky obchody otvorené, v priebehu pol hodiny prechádza oveľa viac ľudí. Však dostali to čo chceli.      

Je to veľmi zlý signál. V skutočnosti, prečo vytvárať politické strany, zúčastňovať sa na voľbách, hľadať väčšinu, diskutovať v parlamente? Stačí zavolať cez sociálne siete neveľa rozhodných ľudí, rozbiť niekoľko okien, spáliť niekoľko áut – a všetko už je vybavené. Preto ponuka francúzskej vlády Žltým vestám založiť vlastnú stranu vyzerá dosť naivné – už vedia dosiahnuť svoje ciele rýchlejšie a jednoduchšie.            

Nedivím sa že v iných krajinách hneď vznikli analogické hnutia. Tiež chcú žiadať nemožné. A to seriózne ohrozuje aj ekonomické aj politické systémy, postavené na základe trhu a demokracie.

Tak prídu Žlte vesty aj do našich miest? Je to možné, ale nie som si istý, že sa to všetkým zapáči. Budeme realisti – nemožné je strašne drahé, a platiť za to bude každý.           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.


Už ste čítali?