Niečo o praveku: „utečenci“ a „demokrati“

Autor: Vasily Lipitskiy | 7.10.2020 o 22:51 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

„Vedomosti, ktoré chýbali pravekým ľuďom, boli veľmi rozsiahle“. Táto ironická fráza sa zvyčajne pripisuje Markovi Twainovi (Mark Twain, Samuel Langhorne Clemens, 1835.-1910.).

Trochu to parafrázujúc, môžem povedať: „Vedomosti o pravekých ľuďoch, ktoré nám chýbajú, sú veľmi rozsiahle“. Vlastne nemáme skoro žiadne. Celá veda, venujúca sa úsvitu ľudstva, je zložená z hypotéz, podporených iba fragmentmi faktov.

O fragmentoch hovorím doslova. Nezachovali sa ani celé kostry našich najstarších predkov. Je divné, že sa zvečnili kompletné skelety dinosaurov (a dosť!), ale nemáme nič podobné od Hominidov, žijúcich milióny rokov neskoršie. No je to tak, a preto vedci robia závery na základe malých čiastočiek kostí, a nalez čeľustí nejakého Homo habilis sa stáva medzinárodnou senzáciou.

1.

Tak aj nálezy, urobené pred pár rokmi na Kréte a v Nemecku, vyvolali medzi antropológmi a historikmi efekt explodujúcej bomby. Začali hovoriť o zmene paradigmy v antropogenéze: rodiskom ľudstva možno nebola Afrika, ako všetci doteraz verili, ale naša Európa.

Myšlienka, že všetci ľudia sú Afričania, sa mnohým nepáči (hoci nie je to horšie, než pochádzať z opíc). Je jedno, že v tej dobe ešte neboli súčasné ľudské rasy a národy, žiadni belosi a černosi, a nazvi kontinentov ani nikto nevymyslel. Európska pýcha odmieta akúkoľvek prioritu Afriky. Nie je to rasizmus, len obyčajné vlastenectvo, otočené do hlbokej minulosti.

Možno je s tým spojený stály záujem (aj súcit) verejnosti k Neandertálcom, ktorých často reprezentujú ako prvých Európanov, kruto zničených „utečencami“ z Afriky (t.j. našimi predkami). Žiaľ, ten koncept neobstojí v skúške: Neandertálci údajne tiež mali africký pôvod, niekoľko tisíc rokov koexistovali s Homo sapiens (až dodnes máme v DNA ich stopy) a zmizli asi dôsledkom vlastných genetických problémov.    

Táto hypotéza nedávno dostala neočakávané potvrdenie. Vedci z Ústavu Maxa Plancka  (Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie, Leipzig) našli koreláciu medzi ťažkým priebehom COVID-19 a výraznou prítomnosťou neandertálskej DNA u nakazených (https://www.nature.com/articles/s41586-020-2818-3). Keď neandertálci  naozaj mali slabšiu imunitu, nemusíme sa diviť, že relatívne rýchlo vymreli.               

Objav prof. Madelaine Böhme z nemeckej Tübingenskej univerzity a jej kolegov (https://science.orf.at/v2/stories/2844808/) prilákal pozornosť nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti. O ňom písali svetové média (https://www.youtube.com/watch?v=Wbkf9hJZ2ys), bol natočený aj dokumentárny film („Out of Europe - A New Story of Human Evolution?“ - 2019.).  

Ale čo vlastne bolo objavené? Paleontológovia našli malú časť kostry (15 percent!) nie veľkej opičky (výškou 1 meter a váhou 30 kíl.), živšej tam pred 7 mil. rokov. Z toho senzačné bolo jedno: údajne chodila na dvoch nohách.

Táto schopnosť, ako si mysleli vedci, vznikla u našich predkov afrického pôvodu oveľa neskoršie a v dôsledku dlhej evolúcii. Böhme interpretovala zistenia úplne radikálne: vzpriamená chôdza je geneticky daná, opička asi bola spoločným predkom ľudí a primátov (najmä šimpanzov), jej kongenéry presťahovali do Afriky, a tam ovplyvnili evolúciu Hominid, ktoré sa už neskoršie vrátili v Európu...

Hm... podľa mňa je to príliš pre niekoľko kostičiek. Podobný koncept vyžaduje väčšie dôkazy. Hlavne, nie je jasne čo to dokazuje. Keď európske opice sa dostali do Afriky, to stalo boli len zvieraťa. Bytosti, oveľa neskoršie (asi za 6 mil. rokov!) emigrovavšie z Afriky do Európy, už boli praľudia. Samozrejme, aj títo mali svojich predkov. To však nič nemení na skutočnosti, že náš rod Homo pochádza z Afriky.     

Ak pôjdeme touto cestou a budeme hľadať ešte starodávnejších predkov, môžeme prísť k úplne vtipným záverom. 

Tak, predpokladá sa, že teplokrvné cicavce vznikli pred 216 mil. rokmi. Ich najskoršie pozostatky sa našli na rôznych kontinentoch: Triconodont v Ázie (Čina), Alphadon v Severnej Amerike. V určitom zmysle aj oni sú našimi predkami.

Tak čo, sme Číňania alebo Američana? Samozrejme, nič podobné! Vtedy Zemeguľa vyzerala inak – bol na nej iba jeden superkontinent Pangea. Bolo by úplne absurdné spájať s ním moderné územia a názvy krajín.

Vidím tu element špekulácií k aktuálnej politickej téme - neprimerané paralely so súčasnou migračnou krízou. Premietame dnešné reality do dávnej minulosti, používajúc predstavy a pojmy, ktoré jej vôbec nesedia.

2.

Niečo podobné môžeme vidieť aj v inom prípade. Niektorí vedci sú si istí, že demokracia vznikla ešte v starej kamenej dobe, čo paradoxne znamená – skôr, než politika. Existuje pojem „praveká (primitívna) demokracia“, znamenajúci, že naši predkovia, rozhodujúc niečo, údajne zohľadňovali názory členov skupiny (klanu, kmeňu).  

Avšak nikto nemôže presne vedieť, čo a ako sa dialo pred stovkami alebo dokonca desiatkami tisíc rokov. Naše poznatky o tej dobe sú získané na základe pozorovaní obyvateľov tzv. pravekej periférie, existujúcej až do dnes. Takýto prístup bol použitý Lewisom Morganom (Lewis Henry Morgan. 1818.-1881.), ktorý skúmal život súčasných jemu amerických indiánov a urobil z toho závery, týkajúce sa... pravekej spoločnosti.

V niektorých indiánskych klanoch existovala tradícia, v súlade z ktorou vodcovia rokovali dôležité otázky so starejšími a váženými príslušníkmi. Ako dlho to trvalo, to nikto nevedel. Ale bolo rozhodnuté, že, keď tieto klaný zaostali za modernou civilizáciou, tak sa vôbec nezmenili od počiatku vekov.        

Friedrich Engels (1820. – 1895.), neviem načo, prerozprával vlastnými slovami knihu Morgana „Staroveká spoločnosť“ („Ancient Society“, 1877.) a zverejnil pod názvom „Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu“ („Der Ursprung der Familie, des Privateigenthums und des Staats“, 1884.). Kvôli tomu tá bola ako by pripojená k marxistickej teórii. Až do našich dní ju časť ľudstva považuje za konečnú pravdu. 

Rovnakú metódu používali aj iní vedci. Tak, Claude Lévi-Strauss (1908.- 2009.) skúmal kmene brazílskych indiánov, oddelený od civilizácie. Tiež, asi ako bývalý marxista, extrapoloval výsledky do dávnej minulosti („La pensée sauvage“, 1962.) – pritom, že

ľudia usadili americký kontinent oveľa neskôr ako iné časti Zemegule, a preto nemá zmysel tam hľadať niečo spojené s počiatočným štádiom vývoja ľudstva.

Okrem toho, nikto nedokázal, že sa tieto periférne spoločenstvá po tisícoch rokov vôbec nezmenili. Nepoznáme ich pôvodný stav, nemáme žiadne písomné zdroje. Pamäť aj najstarších súčasníkov pokrýva iba niekoľko desaťročí, čo je nič v historickom meradle. 

Preto nemôžeme použiť jeden z hlavných nástrojov vedeckého výskumu - porovnávaciu (comparative) analýzu. A neberieme do úvahy možnosť, že rôzne primitívne kmene majú vlastné smery civilizácie, v rámcoch ktorých tiež prebieha určitý vývoj. Preto závery, urobené na takom základe, sa zostávajú iba pochybnými hypotézami. 

Okrem iného, tieto názory sú v rozpore z dnešnými predstavami o antropogenéze. Moderné prieskumy ukázali, že komunity primátov sú založené na prísnej a tvrdej hierarchii (napr.: M.W. Foster. „Alpám male chimpanzee grooming patterns: implications for dominance "style". - „American Journal of Primatology“, Vol. 2009, № 2.). Ich lídri („alfy“) okamžite potlačujú aj najmenšie známky neposlušnosti.

Nie je jasné, prečo by ten prístup nepokračoval v prehistorických ľudských skupinách, vzniknuvších ako účinok rozvoja primátov.

Keby sa naozaj stalo, že naši najskorší predkovia spontánne prešli na demokratické formy organizovania svojich spoločenstiev a podarilo by sa to dokázať, znamenalo by to fantasticky obrovský skok vo vývoji praľudí, a v skutočnosti – ich hlavný, kriticky dôležitý rozdiel od zvierat, dávno hľadaný vedcami: Homo demokratikus by (domnelo) vznikol skôr, ako Homo sapiens!

Ale žiadne dôkazy neexistujú, a podobný skok vyzerá úplne nepravdepodobne. Obzvlášť keď si uvedomíme, že celý ďalší vývoj ľudstva sa až donedávna konal len v hierarchicky organizovaných spoločenstvách, kde dominovalo právo silných.

Ako sa vôbec zrodila a rozšírila predstava o „pravekej demokracii“? Myslím si že tu je možná analógia s tzv. „primitívnym (pravekým) komunizmom“ („Urkommunismus“). Ten pojem používal Karl Marx (1818.-1883.) v roku 1867. v návrhoch „Kapitálu“ („Das Kapital“) aj vo ďalších dielach.

Marxisti sa snažili poukázať, že stav spoločnosti, o ktorom snívali, je pre ňu prirodzený, že pochádza zo začiatku času a všetky následné zmeny sú iba výkyvy, ktoré by svetová revolúcia mala odstrániť.

Ale postupne sociálne vedy odmietli tento koncept z dôvodu jeho neprimeranosti – je nezmyselné konštatovať neprítomnosť súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov v podmienkach, v ktorých ešte vôbec neexistovali ani výroba, ani jej prostriedky.

To trošku pripomína starý vtip: pravekí ľudia asi používali bezdrôtový telegraf - pretože pri vykopávkach nikde nenašli drôt.  

Analogicky, podporovatelia demokracií chceli zdôrazniť jej prirodzenosť pre ľudské komunity a „objavili“ jej prehistorickú formu. Ako však môžeme hovoriť o nej vo vzťahu k obdobiu, v ktorom ešte nevznikla ani samá spoločnosť, ani jej politický systém? V najlepšom prípade to môže byť iba spôsob vyjadrenia, le façon de parler, nespojený s podstatou zodpovedajúceho javu.

Bohužiaľ, demokracia sa nenarodila spolu s ľudstvom. Cesta k nej bola dlhou a ťažkou, viedla cez hierarchiu, tyraniu a útlak (čo vlastne v určitej miere trvá až do dnes). Vznikla v boji proti týmto formám vlády, ako ich odmietnutie. Nezhorší sa to ani tým, že nemá starodávny pôvod.

___________

Základom vyššie opísaných nedorozumení je zjavne nedostatok vedomostí o hlbokom praveku. Nemôžeme očakávať, že sa takéto poznatky zrazu odniekiaľ objavia - s najväčšou pravdepodobnosťou ich budeme aj ďalej extrahovať len v malých drobkoch a nikdy nebudú kompletné. Nechcem nič dramatizovať, ale toto odvetvie historickej vedy stále bude produkovať dosť pochybných hypotéz a fantazijných konceptov.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Doobeda pretestovali 828-tisíc ľudí, pozitívnych bolo takmer osemtisíc

Covid-19 podľahlo ďalších sedem pacientov, pribudlo 2 573 infikovaných.

Zoroslav Kollár aj dvaja sudcovia idú do väzby

Policajná akcia Víchrica sa týkala celkovo desiatich ľudí.


Už ste čítali?